Spomienka na požehnanie kostola - Farnosť Dedinky

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Spomienka na požehnanie kostola

Farnosť Dedinky

Spomienka na požehnanie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Dedinkách
(12.10. 1835)


Pri čítaní z dejín farnosti Dedinky (História domus nachádzajúca sa na farskom úrade) som sa vcítil do úlohy malého dieťaťa, ktoré počúva príbeh od svojej starkej. So zanietením, zaujatím a neviem, či som pri tom aj dýchal, som si prečítal veľmi ťažkú históriu vašich prarodičov, ktorí tu žili a ktorým záležalo, aby popri pozemskému životu upriamili svoju pozornosť aj na náboženský, duchovný život vo vtedajších dvoch dedinách Imrichovce (usadlosť Visranka) a Štefanovce (usadlosť Bzoška alebo Bazoška).
 Proces budovania tohto kostola bol veľmi komplikovaný a zložitý. Dovtedy miestnym obyvateľom slúžil jednoduchý drevený kostolík nachádzajúci sa na iliašovskom území, na hranici medzi Imrichovcami a Štefanovcami a drevená fara s dvomi izbami na hrabušickom území. Drevený kostolík (1780) bol postavený z podnetu vtedajšieho misionára Petra Severína Fedoroviča (1780-1781) a vtedajších obyvateľov. V roku 1795 prišiel do farnosti Andrej Kašprovič a pod jeho vedením bola postavená nová fara z kameňa v roku 1804.
Zaujímavosťou je udalosť, ktorá sa odohrala v rokoch 1816-1820, keď vtedajší biskup Ladislav Pyrker išiel na snem do Rožňavy, zastavil sa spolu so svojim sprievodom vo farnosti a našli kostol v stave blízkeho zrútenia. Nariadil vypracovať projekt stavby kostola  spojený s finančnými nákladmi.
V roku 1826 prešla týmto krajom obrovská víchrica a to práve v čase, keď sa ľud zhromaždil na pobožnosť. Jeho útek z kostola, zo strachu, aby v tom čase nenasledovalo zrútenie a neprišlo k nešťastiu
som cítil nutnosť odovzdať do rúk otcovi biskupovi plán stavby kostola spojený s výdavkami. Nastali ďalšie komplikácie ohľadom miesta pre nový kostol a nedanie súhlasu na jeho výstavbu. V tom čase bol počet obyvateľov Štefanoviec 1200 duší.
Trvalo to skoro 13 rokov, pokiaľ vtedajší farár Matej Schelleng, ktorý prišiel z farnosti Žehra ako kaplán, dostal súhlas na stavbu kostola.
Roky ťažké, neúrodné sa vystriedali za roky úrodné, radostné. V roku 1833 boli farnosti pridelené finančné prostriedky a v tom istom roku sa pristúpilo k výstavbe kostola.
Základný kameň bol posvätený Jánom Habovským, dekanom dištriktu, dňa 17.06. 1833, za prítomnosti kňazov štiavnického dištriktu a tiež viacerých pánov cirkevných a svetských. V tento deň sa konala tzv. dekanská schôdza. Následne sa po tejto slávnosti celý týždeň konali výkopové práce a urobili sa základy. Prvý, veľmi veľký kameň bol murármi položený z hornej časti kostola, dňa 24. júna 1833 na sviatok sv. Jána Krstiteľa.
Požehnaný kameň bol položený z vnútornej strany na základe už vymurovanom, asi vo výške cca 1m a to na hlavnom rohu, ktorý je v miere kostolnej lode. Ku tomuto kameňu bol priložený krátky písomný záznam, ktorý obsahoval významné údaje od začiatku tejto farnosti až do prítomného času. K tomu bolo priložených niekoľko kúskov vtedajších platidiel, v tej dobe veľmi cenný desiatnik, 5 grajciarov, groš a jeden medený onufer. Tento rukopis bol potvrdený tromi pečaťami a vložený do vysekaného otvoru požehnaného kameňa. A tak s pomocou Božou, súčasnou horlivosťou a snahou vtedajšieho farára boli v tom istom roku vymurované steny, pod vedením majstra Jozefa Dindu, občana z Dobšinej a oddaného evanjelika aug. vyznania. Ručné práce a záprahy poskytli tunajší obyvatelia, i keď tých záprahov bolo málo. Cudzí robotníci boli platení peniazmi, ktoré vopred vyzbierali veriaci. Keď však nebolo vždy možné vyzbierať dostatok peňazí, bremeno znášal farár, ktorý bol nútený na vlastné náklady viaceré povozy vopred vyplatiť. Na stavbe kostola sa podieľali aj obyvatelia Imrichoviec, i keď je smutné, že nie všetci.
V roku 1834 bol kostolný múr vymurovaný až po strechu. V tom istom roku bola položená aj strecha, ktorej majstrom bol Ján Kamenický zo Sp. Novej Vsi. K tej istej výške s múrmi, pripojili aj vežu kostola. V tom istom roku bola preklenutá sákristia a svätyňa kostola. V roku 1835 bol kostol dokončený.
12. októbra 1835 bol kostol dekanom Jánom Habovským, farárom v Hranovnici požehnaný a slávnostne daný do užívania pre veriacich. Vtedajší farár Matej Schelleng bol v októbri 1835 preložený do Vikartoviec. Výstavba kostola sa udiala za vtedajšieho spišského biskupa Jozefa Bélika, pápeža Gregora XVI. a vtedajšieho cisára Františka I.
V roku 1838 bol pre kostol zaobstaraný nový organ u majstra Jána Karbelyho u neho postavenýa v roku 1839 dokončený. Do kostola bol prenesený pred Kvetnou nedeľou v tom istom roku. Zaobstaranie organu stál farníkov 800 florenov (1 600 korún). Pri tomto obstarávaní organu je potrebné vyzdvihnúť starostlivosť organistu Jána Misliareiho. Ten bol nahradený novým organom z rokoch 1912-1917.
7. apríla 1839 na základe diecézneho povolenia bol postavený nový oltárny stôl, ktorý bol nainštalovaný v letnom období z Rožňavy od majstra Jána Zemanyho, tiež nový bohostánok s dvoma anjelmi cherubínmi, 6 svietnikov, stupeň oltára. Avšak hlavný oltár patrónky kostola Prebl. Panny Márie do neba vzatej pre nedostatok peňazí nebolo možné obstarať. Nový oltár s obrazom patrónky kostola bol vybudovaný v roku 1858.
V rokoch 1912-1917 farnosť spravoval Roman Lukáč, administrátor. Pomocou svojich veriacich zaobstaral súčasný nádherný hlavný oltár, ktorý je ozdobou Božieho domu. Oltár je od rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrich
Groden v Tirolsku. Cena nie je uvedená.
V roku 1931 Eduard Tomajko pochádzajúci zo Štefanoviec spolu so svojou manželkou Julianou r. Leskovjanskou sa postarali o vymaľovanie Božieho domu, ktorého autorom je rožňavský maliar Július Adam. Zároveň obstarali krížovú cestu a liturgické rúcho bielej farby. Cena všetkého bola 32 650,- korún. Spomínaní bývali v severnej Amerike v Adam sburg Pa.


 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky